VÝŤAŽOK Z KVASENEJ PŠENICE POMÁHA NA ČÍSLA VIAC A VIAC SPÔSOBOV

Keď si spomenieme na úspechy, ktoré dosiahli Maďari v medicíne a zdravotníctve, asi ako prvé nám všetkým napadne Albert Szent-Györgyi, objaviteľ vitamínu C. V nadväznosti na jeho prácu sa vyvinul maďarský vynález, ktorý je dnes dostupný pod názvom Avemar, ktorý obsahuje špeciálny fermentovaný extrakt z pšeničných klíčkov používaný pacientmi s rakovinou, ktorý sa môže pochváliť medzinárodným uznaním natoľko, že sa mu v Amerike väčšinou hovorí maďarský prášok, t. pušný prach.

História fermentovaného extraktu z pšeničných klíčkov siaha až do začiatku 90. rokov 20. storočia, kedy ho prvýkrát vyrobil Máté Hidvégi, biológ-inžinier a výskumník rakoviny, ktorý získal Zlatú prezidentskú medailu od Árpáda Göncza a Cenu Jedlika Ányosa od Národného intelektuála. Majetkový úrad pre rozvoj Avemar. Prvá krabička Avemaru prišla do Maďarska ako izraelský import a produkt bol vyrobený s ich technologickou pomocou. Profesora Hidvégiho sme sa opýtali na históriu vývoja produktu, teda na minulosť a najnovšie výsledky výskumu, súčasnosť a budúcnosť.

„Myšlienku, alebo skôr ja to nazývam: usmernenia, dala teória rakoviny Alberta Szent-Györgyiho. Szent-Györgyiho som osobne poznal v roku 1978 a mám od neho venovanie. Počas svojho pôsobenia v Segedíne udržiaval blízke priateľstvo s profesorom farmácie Lajosom Dávidom, ktorý sa do Segedínu presťahoval z Kluže, a jeho rodinou. Mojím „doporučovacím listom“ bolo, že Lajos Dávid bol môj starý otec. Szent-Györgyi sa vždy zaujímal o výskum rakoviny. Krátko pred získaním Nobelovej ceny mám od neho list v nemčine, v ktorom píše, že sa okrem biologickej oxidácie zaujíma aj o výskum rakoviny a chce sa mu venovať tiež. Szent-Györgyi rozvinul svoju teóriu rakoviny v poslednom desaťročí svojej kariéry. Podľa toho posledného možno naše bunky považovať za zdravé, ak sú v nich bielkoviny elektricky vodivé. Ak bielkoviny stratia svoju vodivosť, bunka stráca schopnosť diferenciácie a mení sa na nádorovú bunku. A molekuly kyslíka v atmosfére určia, či sú bielkoviny buniek elektricky vodivé alebo nie. Molekula kyslíka má dva nepárové elektróny. Energia kyslíka závisí od ich stavu. Biologická oxidácia, ktorá prebieha v našich bunkách a tkanivách a ktorá je nevyhnutná pre život, vyžaduje maximum energie kyslíka. Kyslík v atmosfére však taký nie je, pretože ak by mal maximálnu energiu, pri jeho vdýchnutí by sme určite zomreli. Szent-Györgyimu sa podarilo vyriešiť tento zjavný rozpor a toto riešenie poskytlo podstatu jeho teórie rakoviny. Počas biologickej oxidácie sa kyslík premieňa na maximálnu energiu, ale táto obrovská oxidačná energia je okamžite využitá interpozíciou chinónu (malá organická molekula) a nepoškodí bunku. Szent-Györgyi si svojou slávnou intuíciou uvedomil, že univerzálnym chinónom biologickej oxidácie u ľudí je metoxy a dimetoxyhydrochinón, ktoré aktivujú vzdušný kyslík, zatiaľ čo molekula dimetoxy sa spája s proteínmi a mení ich valenčné pásy na elektrické vodiče. Biologická oxidácia týmto mechanizmom zabezpečuje nielen energetické potreby metabolizmu bunky, ale udržiava aj elektrickú vodivosť bielkovín, diferenciáciu buniek a zdravý metabolizmus. Hlavným záverom Szent-Györgyiho teórie rakoviny je, že nedostatok metoxy- a dimetoxyhydrochinónov vedie k rozpadu biologickej oxidácie a v konečnom dôsledku k rakovinovej degenerácii. Krátko pred smrťou sám Szent-Györgyi a po jeho smrti jeho kolegovia vykonali in vitro testy a pokusy na laboratórnych zvieratách, aby dokázali protirakovinový účinok metoxyhydrochinónov. Keď som videl tieto výsledky, jednoducho som uveril Szent-Györgyiho teórii. A musím povedať, že toto presvedčenie sa stalo najdôležitejšou voľbou mojej vedeckej kariéry.

Som študentom Pála Juhásza-Nagya. Bol „jedným z intelektuálnych majákov“ ELTE TTK (výraz Györgya Bárdosa). Pali učil, že voľba je osud. Príbeh propagule rastliny, napríklad či semeno vyklíči; ak áno, vyvíja sa rastlina s koreňmi a výhonkami; ak sa vyvinul, je zakorenený vo vhodnej pôde; ak áno, sú podmienky prostredia vhodné na to, aby mohla rásť a prinášať ovocie atď., teda tento príbeh, inými slovami, osud tejto propagule je sledom volieb. Sekvencie výberu môžu byť reprezentované a modelované napríklad pomocou grafu. Všimol som si, že osudom človeka je aj postupnosť volieb: výber školy, štúdia, kariéry, spoločníka, manželského partnera; veľakrát si chorobu vyberáme aj my (napr. životosprávou, výživou a pod.) a niekedy si volíme aj smrť (napr. samovražda, odmietnutie očkovania a pod.). Analýza osudu Lipóta Szondiho uplatňuje princíp osudu ako sledu volieb.

Ak sa vrátime k Szent-Györgyi, najvýdatnejším prírodným zdrojom spomínaných špeciálnych chinónov, verte mi alebo nie, je pšenica. Pšenica, teda naše chlebové zrno, je druh trávy. Jeho plod, pšeničné zrno, pozostáva z troch anatomicky ostro rozlíšiteľných častí: otrúb, klíčkov, vnútorného semena. Ak je mletá, druhá dáva múku. Ako krmivo sa používajú otruby a pšeničné klíčky. Inými slovami, my ľudia jeme nie príliš cenné vnútro semena a sme takí nezištní, že cenné otruby a ešte vzácnejšie klíčky dávame ošípaným a hydine. Frakcia mletých klíčkov pšeničného zrna obsahuje olej a podľa definície molekuly rozpustné v tukoch vrátane metoxyhydrochinónov. Posledne menované nie sú prítomné vo voľnej forme, ale sú viazané na cukor ako glykozidy. Kvasinky sú veľmi dobrým zdrojom glykozidázy. Glykozidázové enzýmy uvoľňujú metoxyhydrochinóny z pšeničných klíčkov štiepením glykozidických väzieb. Vychádzajúc z tejto jednoduchej myšlienky, cez roky biotechnologických experimentov, z ktorých niektoré som uskutočnil so svojím študentom na univerzite v Grazi, som dospel k určeniu technológie výroby fermentovaného extraktu z pšeničných klíčkov Avemar.

Ale musím povedať jeden dôležitý príbeh. Po Szent-Györgyiho smrti (1986) jeho laboratórium Woods Hole, ktoré sa nachádzalo v oceánskom výskumnom ústave, časom opustilo. Niekto chcel dať do prenájmu celé poschodie, a tak začali likvidovať bývalé laboratórium Szent-Györgyi. Môj profesionálny mentor Gábor Fodor, profesor organickej chémie na University of West Virginia, vedel, že chcem robiť výskum pšeničných klíčkov, a požiadal bývalú asistentku Szent-Györgyiho Jane McLaughlin, aby nevyhadzovala materiály súvisiace s chinónmi, ale aby mi ich poslali do Budapešti. Takto som dostal časť pozostalosti Alberta Szent-Györgyiho z výskumu rakoviny a dodnes uchovávam jeho rukou písané chemické fľaštičky. V tom čase som pôsobil ako docent na Fakulte chemického inžinierstva budapeštianskej Technickej univerzity. Mal som doktorandku Ritu Tömösköziné Farkasovú, ktorá so mnou vypracovala aj diplomovú prácu. Chcel som (a dopadlo to tak), aby napísal svoju doktorandskú prácu o výskume fermentovaného extraktu z pšeničných klíčkov. Chemická fakulta z dôvodu finančnej náročnosti nemohla vyplatiť môjmu doktorandovi štipendium 12 000 HUF mesačne, čo v tom čase nebolo veľa. Výskum som hradil z vlastných peňazí, neskôr z peňazí rodičov. Zavolal som Gáborovi Fodorovi, či by mi nevedel pomôcť nájsť patrične vybavené laboratórium, kde by sme s Ritou mohli zdvorilostne pracovať. Takto sme skončili v Grazi, na katedre biochémie tamojšej univerzity, v laboratóriu profesora Hermanna Esterbauera, kde sme mohli realizovať naše biotechnologické experimenty. Esterbauer bol jedným z najlepších ľudí, akých som počas svojej kariéry stretol. Je zaujímavé, akú podporu som dostal od najväčších vedcov! Ako príklad uvádzam, že nikto iný ako chemický inžinier Csaba Horváth, vynálezca HPLC, nepomohol pri vývoji našej metódy vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie (HPLC). Experimenty v Grazi sa uskutočnili v skutočnom nezávislom pokoji. Dnes som si istý, že samostatný kľud je základnou podmienkou vedeckej tvorivej práce, vlastne každej tvorivej činnosti. Nič iné nechcel ani János Arany.

Niekoľkokrát som navštívil Weizmannov inštitút v Rehovote v Izraeli. Pri jednej príležitosti som navštívil imunológa Jánosa Gergelyho, ktorý trávil svoju tvorivú slobodu. Vtedy som pocítil, aký je inštitucionalizovaný nezávislý mier. O tom bol Weizmann. Výskumníci žili vo vnútri ústavu, vo funkčných a pohodlných bytoch v parkovej oblasti, pod tichým a neustálym šumením vždyzelených eukalyptov. Skúmali, čo sa im páči, ich koníčkom bola práca, nikto im nerozkazoval. Píšem v minulom čase, lebo neviem, či je to v dnešnej dobe stále rovnaké.

Priemyselná výroba fermentovaného extraktu z pšeničných klíčkov sa uskutočnila v závode Biropharma Kft. v Kunfehértó s certifikáciou GMP s tamojšími kolegami Lászlóm Nagypálom a Klárou Déri. Za dôležité som považoval, aby výroba produktu prebiehala na mieste certifikovanom farmaceutickou fabrikou, pretože príprava musí byť od výrobnej dávky k výrobnej dávke rok čo rok rovnaká, musí obsahovať konštantné množstvá metoxy a dimetoxyhydrochinónov a obsahuje síce aj stovky ďalších molekúl, z ktorých väčšina má vzorec, ktorý nepoznáme, ale ich prítomnosť a pevné pomery koncentrácií sú pre účinok nevyhnutné.

Ďalšia fáza výskumných prác prebiehala v Ústave patológie a experimentálneho výskumu rakoviny č. 1 Lekárskej univerzity v Semmelweis. Hovorím o takmer stovke pokusov na zvieratách, rokoch práce. Prispeli k nim okrem iného Béla Szende, histológ s encyklopedickými znalosťami, vtedajší riaditeľ ústavu, Erzsébet Rásó, jedna z excelentiek experimentálneho výskumu rakoviny, medzinárodne uznávaná výskumníčka a Károly Lapis, akademik medicíny, ktorého fotografia bola uverejnená v časopise amerického Národného centra pre výskum rakoviny v Rockville, bola na titulnej strane. Už na konci prvého roku výskumu (1995) sa zistilo, že fermentovaný extrakt z pšeničných klíčkov nie je toxický, ale zároveň je imunostimulantom a znižuje progresiu nádoru, teda tvorbu nádorových metastáz. Podarilo sa mi nájsť investorov do Mihálya Kupu a Andrása Rózsu a neskôr do Ákosa Resetára, pretože netreba dodávať, že dovtedy boli všetky moje peniaze preč, hoci bolo pred nami ešte veľa práce. Od druhej polovice 90. rokov 20. storočia nepretržite vychádzali naše vedecké publikácie zaoberajúce sa výskumom.

Čítal som s Albertom Szent-Györgyim, že keď vyrobil vitamín C, poslal ho do sveta, aby ho preskúmali iní a dali naň vedecký názor. Túto metódu som si osvojil od neho, pretože som si myslel, že nebudem môcť zaplatiť popredných výskumníkov a inštitúcie v tejto profesii, ale aby som zistil, či sa nájdu vedci, ktorí by mali záujem o tento vzrušujúci materiál a priekopnícku tému z vedeckej zvedavosti. . Žiadal som len o jedno: zverejniť ich výsledky. V dobrom aj zlom, čo našli. V zátvorke: samozrejme, že veda nepozná slovo „zlé“. Veda, ak je pravdivá (ak nie pravda, tak nie veda), je vždy dobrá. Nemôže to byť inak, pretože každý vedecký experiment a poctivé meranie robí svet lepším. Spätná väzba prichádzala jedna za druhou: podľa izraelských testov profesora Yehudu Shoenfelda bude látka užitočná nielen pri rakovine, ale aj proti autoimunitným ochoreniam. Austrálski vedci zistili, že tzv prípravok sa javí prospešný aj pri liečbe skupiny ochorení nazývaných metabolický syndróm. Na základe experimentov uskutočnených v Los Angeles a Barcelone profesor László Boros a jeho kolegovia už v roku 2002 oznámili v elitnom časopise Nature Biotechnology, že produkt, ktorý som poslal, bude mať veľkú hodnotu pri liečbe pacientov s rakovinou. Nesluší sa chváliť menami, nebudem pokračovať. Teraz spomeniem len zahraničie, kde bol mnou vyvinutý fermentovaný extrakt z pšeničných klíčkov testovaný a výsledky boli publikované: Anglicko, USA (Kalifornia, Arizona, New York, Texas, Maryland, Ohio, Washington DC, Florida), Izrael, Rakúsko, Austrália, Filipíny, Vietnam, Južná Kórea, Rusko, Kanada, Švajčiarsko, Nemecko, Slovensko, Česká republika, Čína, Japonsko, Taiwan, Turecko, Grécko, Holandsko, Španielsko, Taliansko.

Doma sme spolu so spomínanými vedcami SOTE dospeli k záveru, že fermentovaný extrakt z pšeničných klíčkov treba doručiť núdznym čo najskôr. Druhá fáza výroby prebiehala v Izraeli, kde sa produkt dostal najskôr do Maďarska. Aj ako doplnok stravy. Oslovili nás lekári z Maďarska a zahraničia, ktorí by chceli otestovať účinnosť prípravku u pacientov podľa schváleného protokolu. Avemar bol jediným neliekovým produktom, ktorý sa používal v autorizovaných klinických štúdiách v Maďarsku aj v zahraničí u ľudí trpiacich rakovinou alebo autoimunitnými ochoreniami. Na základe výsledkov klinického výskumu, s predchádzajúcim súhlasom onkológa a akademika Sándora Eckhardta, bol na návrh Národného onkologického ústavu Avemart v roku 2002 zaregistrovaný ako receptúra ​​pre onkologických pacientov, čo bolo oznámené aj v Health Gazette.

Produkt maďarskej výroby sa už rozšíril do celého sveta. Mohli by ste nám povedať o najnovších zisteniach výskumu o fermentovanom extrakte z pšeničných klíčkov?

„V posledných rokoch vyšlo pomerne veľa publikácií o fermentovanom extrakte z pšeničných klíčkov. Najprv spomeniem klinický výskum. Najväčšou zdravotníckou inštitúciou na Blízkom východe a jednou z »TOP 10« nemocníc na svete je Sheba Medical Center v Izraeli. Na onkologickom oddelení nemocnice, čo je celá budova, sa skúmal účinok fermentovaného extraktu z pšeničných klíčkov vyrábaného v Maďarsku u pacientov s pokročilou rakovinou prostaty. Vo vyhlásení uverejnenom v časopise Nutrition and Cancer klinickí lekári odporúčajú používanie produktu pri tomto dôležitom a bohužiaľ bežnom type ochorenia. Tento článok dobre zapadá do mnohých klinických publikácií o Avemar, ktoré vyšli v predchádzajúcich rokoch.

Albert Szent-Györgyi a ďalší výskumný gigant Otto Warburg ako prví uviedli, že zhoršenie biologického oxidačného procesu a funkčné poškodenie miesta bunkového dýchania, energetického centra bunky, bunkovej organely zvanej mitochondrie, spôsobuje rakovinu. degenerácia buniek. Rozsiahla výskumná práca o fermentovanom extrakte z pšeničných klíčkov, nedávno publikovaná v jednom z popredných vedeckých časopisov, (Nature) Scientific Reports, poskytuje dôkaz, že aktívne zložky v prípravku môžu liečiť poškodené mitochondrie v nádorových bunkách na subcelulárnej úrovni, môžu odstrániť príčinu rakoviny. Ide o vzrušujúci výsledok, ktorému dáva mimoriadny význam v histórii skutočnosť, že jedným z autorov komunikácie je nositeľ Nobelovej ceny James D. Watson, ktorý spolu s Francisom Crickom pomenoval molekulu DNA Watson a Crickova dvojitá špirála. vedy.

Malá publikácia o antivírusových účinkoch fermentovaného extraktu z pšeničných klíčkov už bola publikovaná a veľký výskumný článok sa publikuje. Nejde o koronavírus, ale o novú možnosť vyliečenia buniek infikovaných vírusom, ktorý spôsobuje príznaky získanej imunodeficiencie. Ale o tom inokedy.

Na záver, keď už sme pri vírusoch, spomeniem, že hlavný výskumník koronavírusu v Nemecku Christian Drosten napísal niekoľko článkov o látkach, ktoré spúšťajú samočistiace procesy buniek, tzv. induktory autofágie, potenciálne antikoronavírusové látky. Výskumníci z Klinického centra univerzity vo Würzburgu pred piatimi rokmi zverejnili, že fermentovaný extrakt z pšeničných klíčkov je induktorom autofágie. Mám pocit, aj keď sa mi to zatiaľ nepodarilo dokázať, že Avemar bude účinným pomocníkom v boji proti koronavírusu.“